Nepriama reč (indirect, reported speech) je vlastne prerozprávanie (reporting) niečoho, čo niekto povedal (priamej reči). Skladá sa z uvádzajúcej vety a vety, kde máme prerozprávaný dej. Tento prerozprávaný dej by mal obsahovať konzistentný čas. Teda čas, ktorý je v súlade s reálnym časom. Tento jav bežne nazývame posun časov. Je to základ správnej nepriamej reči.
Nepriama reč: indirect speech
Ešte predtým, než prejdeme na posúvanie časov, spomenieme rozdiel medzi priamou a nepriamou rečou.
- Priama reč.
Susan told me: “I love you.” - Nepriama reč.
Susan told me she loved me.
Priama reč je vždy v úvodzovkách. Nepriama je len prerozprávanie priamej, bez úvodzoviek. Pri prevode priamej reči do nepriamej dochádza k posúvaniu času.
Posúvanie časov
Čo bolo prítomné, musí byť minulé (cook – cooked), čo bolo minulé, musí byť predminulé (I cooked – I had cooked). Čo bolo v budúcom čase, zmení sa na would (meníme iba will). Modálne slovesá majú svoj minulý ekvivalent. Všetky časy na obrázku:
Posúvanie časov ako tabuľka
| PRIAMA REČ | NEPRIAMA REČ | |
| present simple → past simple | He said: “I sleep.” | He said that he slept. |
| present cont. → past cont. | He said: “I am sleeping.” | He said that he was sleeping. |
| past simple → past perfect | He said: “I slept.” | He said that he had slept. |
| past cont. → past perfect cont. | He said: “I was sleeping.” | He said that he had been sleeping. |
| present perf. → past perfect | He said: “I have slept.” | He said that he had slept. |
| present perf. cont. → past perf. cont. | He said: “I have been sleeping.” | He said that he had been sleeping. |
| past perfect → past perfect | He said: “I had slept.” | He said that he had slept. ďalej sa neposúva |
| past perf. cont. → past perf. cont. | He said: “I had been sleeping.” | He said that he had been sleeping. ďalej sa neposúva |
| will → would | He said: “I will sleep.” | He said that he would sleep. |
| am going to → was/were going to | He said: “I’m going to sleep.” | He said that he was going to sleep. |
| can → could | He said: “I can sleep.” | He said that he could sleep. |
| may → might | He said: “I may sleep.” | He said that he might sleep. |
| must → must/had to | He said: “I must sleep.” | He said that he must sleep. He said that he had to sleep. |
| could → could | He said: “I could sleep.” | He said that he could sleep. ďalej sa neposúva |
| would, could, should, might a niekedy must sa neposúvajú past perfect simple alebo continuous sa už nedajú posunúť ďalej | ||
Na obrázku vidíme najčastejšie časy a modálne slovesá. Vety v budúcich časoch neposúvame späť do prítomného času. Všetky future časy obsahujú will, posúvame len toto sloveso will ➜ would.
Posun future časov:
- “I will study.” ➜ I would study. (future simple)
- “I will be studying.” ➜ I would be studying. (future continuous)
- “I will have studied.” ➜ I would have studied. (future perfect)
- “I will have been studying.” ➜ I would have been studying. (future perfect continuous)
Posun modálnych slovies:
- can ➜ could, will ➜ would, may ➜ might, shall ➜ would,
- would, should, could, might ostáva nezmenené
- must ➜ must/had to,
- needn’t ➜ needn’t/didn’t need to.
Základné body pri posávaní časov:
- prítomný čas → minulý čas (I am – I was),
- priebehový čas → priebehový čas
(I am learning – I was learning, I’ve been watching – I’d been watching) - minulý čas → predminulý čas (I cooked – I had cooked)
- predprítomný čas → predminulý čas (I’ve cooked – I’d cooked),
- budúci čas s WILL → would (I will go – I would go),
- be going to → was/were going to (I’m going to say – I was going to say),
- can → could,
- may → might,
- must → must/had to,
- would, could, can’t have been… → ostáva
Kedy čas neposunieme?
Nepriama reč nemusí byť len o posunutí času. Niekedy ostáva rovnaká ako priama. Stáva sa to, keď je:
- uvádzajúce sloveso (she says, he thinks) v prítomnom čase (She says she is happy.),
- skutočnosť v prerozprávanej časti stále platná (She said she is still hungry.).
Nepriama reč v súvetí
Ak chceme prerozprávať niečie myšlienky, názory a pod., potrebujeme použiť súvetie. Toto súvetie sa skladá z reporting a reported clause. Priama reč býva v úvodzovkách. V angličtine sa používajú len horné úvodzovky. Interpunkciu (bodky, otázky) píšeme pred úvodzovky.
Okrem časov posúvame
Zmeniť treba aj ďalšie súčasti viet. Rozdiel môžeme postrehnúť tiež v slovenských vetách:
Lucia v stredu povedala: „Včera som sa s Matejom pohádala.“
Lucia minulú stredu povedala, že sa s Matejom predtým pohádala.
Keby ostalo v druhej vete „včera“, dni by nesedeli.
Lucy said: “I’ve been working all day.” (Lucia povedala: „Celý deň pracujem.“)
Lucy said that she had been working all that day. (Lucia povedala, že celý ten deň pracovala.)
Všetky osobné a tiež privlastňovacie zámená treba zmeniť tak, aby význam vety sedel.
Tim said: “I like my new haircut.”
Tim said that he liked his new haircut.
Dôležité je zmeniť:
- zámená (všetky, ktoré by v nepriamej reči nesedeli),
- príslovky.
| today | → | that day |
| yesterday | → | the previous day, the day before |
| tomorrow | → | the following day, the next day |
| last week/month | → | the previous week/month, the week/month before |
| now, at the moment | → | then, at that moment |
| a week ago | → | a week before |
| this week | → | that week |
| this | → | that |
| here | → | there |
Predvčerom: the day before yesterday → two days before. Pozajtra: the day after tomorrow → two days later.
Otázka v nepriamej reči
| Priama reč | Nepriama reč |
|---|---|
| She asked: „Where do you live?“ | She asked me where I lived. |
| V priamej reči otázka. | V nepriamej reči oznamovacia veta. |
Častá chyba:
She asked me where did I live. – nesprávny slovosled
She asked me where did you live? – nesprávny slovosled aj zámeno
Lucy asked me where do I live? ❌ – nesprávny slovosled, otáznik
Postup zmeny otázky na nepriamu reč:
- Pôvodná otázka: Where do you live?
- Zmena na kladnú vetu: Where you live.
- Zmena zámena (podľa toho, koho sa pýtala) a posun času: She asked me where I lived.
Príklady:
How can you know it? Because I asked her if she would be able to come at six. = Ako to môžeš vedieť? Pretože som sa jej spýtal, či by mohla prísť o šiestej.
And she answered she didn’t want to come. = A ona odpovedala, že nechce prísť.
Ak otázka neobsahuje opytovacie zámeno, pomôžeme si s if, prípadne whether:
She asked me: „Do you want a glass of water?“
➜ She asked me if I wanted a glass of water.
Rozkazy a zákazy v nepriamej reči
Ak chceme konvertovať imperatív (rozkazovací spôsob), urobíme tak pomocou infinitívu – čiže slovesa s časticou „to“. Poďme opäť krok po kroku:
- Pôvodná veta: She told me: „sit down.„
- Nepriama reč s infinitívom: She told me to sit down.
Zákaz:
- Pôvodná veta: She told me: „don’t sit down.“
- Nepriama reč: She told me not to sit down.
V prípade rozkazov a zákazov máme na výber rôzne uvádzajúce slovesá: to tell, to order (prikázať), to said that (povedať), to ask (požiadať, spýtať sa), to request (požiadať) a iné. Samotné say sa tu veľmi nepoužíva: She said to me to sit down. Prípadne môžeme využiť modálne slovesá:
My mother said that I should eat the whole dinner. = Mama povedala, že by som mal zjesť celú večeru.
They said that I mustn’t smoke here. = Povedali, že tu nesmiem fajčiť.
Nesprávny tvar: Lucy told me to not stay. ❌
Časté chyby
Najčastejšie sa chyby stávajú v tom, že čas síce posunieme, ale zabudneme na ostatné časti viet:
- He said: “I am happy.”
He said that I was happy. ➜ musí sa zmeniť osobné zámeno
Ďalej nás môže pomýliť uvádzajúce sloveso. Najčastejšie používame tell a say. Tieto dve slovesá sa však správajú inak:
- he told me / he said to me ✅
- he said me / he told to me ❌ (veľmi častá chyba)
Pokračujte v čítaní