Delenie podstatných mien v slovenčine

Aké používame delenie podstatných mien v slovenčine? A existujú u nás nepočítateľné podstatné mená v tej podobe ako v angličtine? Detailne si vysvetlíme rozdiely medzi všeobecnými a vlastnými podstatnými menami, konkrétnymi a abstraktnými, životnými a neživotnými.

Delenie podstatných mien

1. Všeobecné a vlastné.
2. Konkrétne a abstraktné.
3. Životné a neživotné.

Všeobecné a vlastné podstatné mená

Všeobecné: mesto, ulica, pes, matka, dom, záhrada, kino, chodník, mäso.
Vlastné: Ulica hrdinov, Námestie Milana Rastislava Štefánika, matka Eva, Váh, Kysuca, Považan.

Vlastné podstatné mená pomenúvajú niečo jedinečné. Zvyknú sa používať v jednotnom čísle, pričom sa stretávame aj s množným, napr. máme v rodine tri Evy, na Slovensku sú štyri Bystrice.

Konkrétne a abstraktné podstatné mená

Konkrétne: lavica, uhoľ, papier, strom, pečiatka, plod, dieťa, vidlička, škriatok.
Abstraktné: včerajšok, láska, odpor, spravodlivosť, nadšenie, prázdnota.

Niektoré podstatné mená môžu byť zároveň konkrétne aj abstraktné. Záleží od použitia:
Svetlo ako jav (abstraktné) – svetlo ako lampa (konkrétne).
Ľudský hlas (abstraktné) – hlas vo voľbách (konkrétne).
Sieť kontaktov (abstraktné) – rybárska sieť (konkrétne).

Životné a neživotné podstatné mená

Ako gramatická kategória sa určuje len pri podstatných menách mužského rodu.

Životné: Karol, muž, otec, syn, vnuk, lekár, astronaut, vodič, volič.
Neživotné: kaštieľ, pavúk, strom, hríb, vzduch, počítač.

Niektoré podstatné mená môžu byť použité ako životné aj neživotné, napr. psy a psi, sokoly a sokoli, vtáky a vtáci, vlky a vlci… Ako životné sa môžu niekedy použiť, keď označujú ľudí, napr. Bratia moji, ako holúbkovia leťte! V neživotnom by boli „holúbky“. Prípadne, ak sú použité ako vlastné podstatné mená, napr. Pozerám sa na pána Smreka. V neživotnom by bolo „na smrek“.

Zvieracie podstatné mená sa v jednotnom čísle skloňujú ako životné

Existujú v slovenčine nepočítateľné podstatné mená?

Tradičné delenie podstatných mien neobsahuje delenie na počítateľné a nepočítateľné. Svojou podstatou existujú, ale nie tak ako v angličtine. Väčšinou sa použitie/nepoužitie množného čísla vyvodzuje logicky podľa významu. Ako nepočítateľné podstatné mená môžeme označiť tie, kde je neprirodzené použiť množné číslo alebo číslovku. Alebo naopak – majú iba množné číslo, hoci pomenúvajú len jednu vec (pomnožné). Takže podstatné mená látkové, hromadné a pomnožné a niektoré abstraktné.
Napríklad:
Látkové: voda, káva, piesok, hlina, hodváb, vzduch, čas.
Hromadné: perie, hydina, dobytok, mládež.
Abstraktné: láskavosť, neochota, osýpky, kiahne, príušnice.
Vlastné: Zem, Mesiac, Žilina, Bratislava, Slovensko.

Látkové podstatné mená sú nepočítateľné, ak označujú druh (ďalej sa delia, vážia sa na gramy alebo merajú). Niektoré sa môžu použiť v množnom čísle, ak označujú niečo konkrétne. Napríklad:
Voda (ako tekutina nepočítateľné) – vody (balené vody, rôzne vody – povrchová, podzemná…).
Čaj (ako druh nápoja nepočítateľné) – čaje (rôzne druhy sypaných čajov, šálky čajov…).

Zdroje: M. Sokolová: Nový deklinačný systém slovenských substantív, 2007, ISBN 80-8068-550-9.
Slovníkový portál JÚĽŠ.